Neviem ako pre vás, ale pre mňa bola táto činnosť dllllho veľkou záhadou...a vlastne ešte stále asi aj dosť je, ako tak niekedy pozerám na výsledky môjho prania..
Veci rada zjednodušujem, čiže väčšinou periem na "štyridsiatke", to, že ľudia používajú rôzne prachy na pranie som zistila asi minulý rok (na čierne = ?), už som dlho nič nesprala musím povedať, za to občas vytiahnem z práčky niečo ružové, čo predtým určite nebolo. Moja práčka je "normálna" - stará ale jará, biela automatická, s rôznymi knoflíčkami a okienkom. Mám ju rada.
Prednedávnom som mala problémy s praním - prádlo mi tuchlo a ja tento smrad neznášam, tak som sa snažila zo všetkých síl prísť na to čo to je..a..nemôžem povedať, že by som úplne prišla na to, čo to bolo, ale naučila som sa veľa vecí o praní.
(Domáci gél na pranie - ekologická náhrada komerčných prachov)
https://machula.sk/blog-eko-domacnost/domaci-gel-na-pranie
Ako to funguje:
Úplnou podstatou prania je, že sa z látky odlúči špina (mastnota), naviaže sa na vodu a táto odtečie preč. Špina sa však látky nechce len tak pustiť a voda ju nechce len tak naviazať. Problém s vodou je priamo úmerný tvrdosti vody. Čím tvrdšia voda, tým má v sebe viac minerálov (vápenaté, horečnaté soli), ktoré sa zrážajú s mydlom - oslabujú teda jeho schopnosť umývať, a môžu ostať zachytené na prádle (fľaky, zašednutie). Najväčšou výzvou prostriedkov na pranie je teda zmäkčiť vodu, čo sa robí pomocou sódy. Ďalej - pripojenie špiny na vodu sa v drvivej väčšine deje pomocou emulgátora (spája vodnú a olejovú zložku) - rozumej mydla alebo niečoho čo má podobné účinky. Čiže sóda a mydlo. Také jednoduché? V tomto bode áno. Ľudstvo sa však vyvinulo do spoločnosti, v ktorej záleží na tom, ako vyzerá naše oblečenie, preto musíme riešiť ako vybieliť biele prádlo, ako udržať farbné farebné, čierne čierne, odstraňovanie fľakov a podobné horory. Zdanlivo najjednoduchšia voľba je kúpiť vaniš, všetko doňho vždy namočiť a vyprať gélom s avivážou nech to aj vonia..a tu sa prosím zastavme a uvedomme si:
-koľko rôznych chemikálií tieto výrobky obsahujú (a ako sa tieto chemikálie vyrobili)
-že ostávajú sčasti aj v našich veciach, ktoré nosíme na našej koži, ktorá na ne aj reaguje aj ich prepúšťa ďalej do tela
-väčšina chemikálií sa odplaví odpadovou vodou do čističky odpadových vôd (v lepšom prípade)
-čističky odpadových vôd sú často poddimenzované a neúčinné voči niektorým látkam, ktoré idú ďalej do vôd
-niektoré chemikálie sa v prírode odbúrajú ľahko, niektoré ťažko, niektoré sa rozložia na ešte škodlivejšie, a niekotré sa neobúrajú vôbec!
-vo vodách žije veľa organizmov od najmenších po väčšie, bez ktorých nie je ekosystém funkčný a tieto organizmy pod náporom vypúšťaných chemikálií proste hynú
-bez funkčného ekosystému nie je funkčné ani životné prostredie človeka a jeho zložky, ktoré potrebujeme k životu.
Preto skôr ako siahneme po chemických čistiacich prostriedkoch, skúsme sa prosím riadiť pár zásadami a radami:
♦ ŠKVRNY ♦
-odstraňujme čo najskôr, kým nie sú "zažraté" (naviazané na látku pevnejšími väžbami), nebuďme leniví.
-niektoré škvrny stačí posypať hneď soľou, kyselinou citrónovou resp. citrónom, sódou bikarbónou alebo škrobom, nechať pôsobiť a potom preprať (buď len ten kúsok, alebo celé hodiť do práčky), alebo namočiť do roztoku.
Neviem presne, čo je na čo, ale napríklad:
Škrob - mastné fľaky
Soľ - víno, čokoláda
Ocot: káva, tráva, jahody
Citrón: atrament
Sóda bikarbóna: krv, čučoriedky
-treba dať pozor na škvrny bielkovinového pôvodu (krv, mlieko, smotana, vajíčka): umývame studenou vodou, pretože horúca spôsobuje zrazenie bielkovín, potom sa už nedajú vyprať.
-mne sa osvečilo namáčanie. Pod tečúcou vodou (pozor na teplotu a bielkoviny) zmyjem, čo ide a potom nechám namočené buď iba v čistej, alebo v roztoku soli atd, alebo v mydlovej vode.
-Mydlo: škvrnu pošúcham mydlom a nechám pôsobiť. Potom buď zmyjem, alebo rovno namydlené dám do práčky.
Mydlo na škvrny - Jadrové mydlo - Žlčové mydlo = ďalšia záhada
Aspoň teda pre mňa, rozľúštime ju:
- Jadrové mydlo: obyčajné mydlo, ktoré je zbavené glycerínu a iných látok "vysoľovaním", kedy sa v slanom roztoku rozpustia všetky látky okrem mydla samotného, čiže jadra mydla. To sa vyzráža, pozbiera, nechá vyschnúť a je to jadrové mydlo. Sú to tie mydlá, čo dostanete v drogérií ako mydlo na pranie, alebo na umývanie riadu. Je účinnejšie na čistenie ako obyčajné mydlo, pretože neobsahuje látky, ktoré by proces "rozptyľovali", ale na telo by som ho nepoužívala (môže vysušovať).
- Žlčové mydlo - toto je určené na škvrny. A môžem povedať, že je naozaj veľmi veľmi účinné. Je to vlastne jadrové mydlo s prídavkom hovädzej žlče - ako už napovedá aj názov. Ja som to vždy brala ako metaforu, ale nie, nie je to metafora, v tomto mydle sa naozaj nachádza býčia žlč, pretože veľmi dobre emulguje tuky a tým čistí škvrny. Nepoužívame moc horúcu vodu, táto žlč rozkladá a potom už nie je účinná. Škvrnu namočíme, pošúchame mydlom a necháme chvíľu pôsobiť. Ak to nestačí, môžeme nechať pôsobiť aj celú noc. Miesto môžme mydlom pošúchať aj pred vložením do práčky. Toto mydlo spoznáme tak, že má žltú až hnedú farbu (práve kvôli žlči)
- Ja mám s používaním tohto mydla trochu morálny problém, ale ak vám nevadia živočíšne produkty, tak je to naozaj účinný prostriedok na škvrny. A tiež ekologický, pretože mydlo sa v prírode dokáže ľahko rozložiť.
♦ PRANIE ♦
Samotnému praniu by malo predchádzať triedenie prádla.
Najskôr na špinavé a veľmi špinavé, ktoré je dobre predtým namočiť, trebárs do kýbla s trochou mydla, prípadne sódy, octu, škrobu, podľa charakteru zašpinenia. Potom triedenie podľa farieb, to je asi každému jasné. (ak budete niekedy mať možnosť pozorovať odpadovú vodu z prania čierneho, už nikdy tam nevložíte ani jednu bielu ponožku.) A triedenie podľa teploty na vysáčke - vyššou teplotou sa tkanivá môžu skôr poškodiť, vlnené oblečenie sa sperie a tiež odchádza z odevu viac farby. Pozor na špeciálne tkaniny ako trebárs kašmír, hodváb, funkčné prádlo, ručne farbené odevy z ďalekých krajín - nájdeme si konkrétne informácie a dodržujeme ich, aby nás to neskôr nemrzelo. Takisto batikované oblečká by sme mali právať ručne, pretože v práčke rýchlejšie blednú a môžu pofarbiť ostatné veci.
Do práčky dávame oblečenie otočené na rub, tak nám pomalšie stráca farbu z nosenej časti.
Pozornosť venujeme aj množstvu prostriedku - niekedy sa ho dáva zbytočne veľa (a ostane nám v oblečení, alebo ho veľa odchádza do odpadu, a zbytočne). Skôr je potrebné zistiť si tvrdosť vody a prispôsobiť tomu množstvo sódy. Keď je voda dobre zmäkčená sódou, prostriedku samotného naozaj nie je treba veľa.
Určite odporúčam vyskúšať rôzne alternatívy prostriedkov na pranie - domáci prací gél (https://machula.sk/blog-eko-domacnost/domaci-gel-na-pranie) - ale aj alternatívy k alternatíve, napríklad:
Mydlové orechy (Sapindus mukorossi): vrelo odporúčam, ale na extrémne znečistené treba niečim dopomôcť. A ak máte tvrdú vodu, dajte do prania aj sódu.
Mydlica lekárska (Saponaria officinalis): rastie u nás bežne. Obsahuje saponín, najviac je v koreni. Tento rok sa na ňu chystám, určite poskytnem skúsenosti.
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum): tiež obsahuje saponíny, tiež nemám zatiaľ odskúšané.
Pracia guľa: sú na ňu rôzne názory, ja ju nemám, neskúšala som, nemôžem posúdiť.
Pár tipov pre ekologické pranie:
Ocot do prania: môže sa naliať priamo do bubna a/alebo do priehradky na aviváž. Okrem dezinfekčných účinkov, zmäkčuje prádlo, stabilizuje farby (nevyblednú), prádlo sa menej krčí a tiež odvápňuje práčkine útroby. Ja dávam ocot do každého prania. A nie, nesmrdí z neho. Ak sa bojíte, začnite na menšom množstve (1/2 dl). Ja dávam tak 1/2dl až 1dl, ale viem si predstaviť, že znesie aj viac. Ak niekde zistím maximum, doplním to sem.
Plákanie pre alergikov: pre ľudí s citlivou pokožkou, deti atd je dobré zapnúť po praní plákanie, kedy sa vyperú zvyšky prostriedku z prádla.
Silice: je jasné, že tie rozvoňané obliečky, čo môžu byť v skrini 50 rokov a stále voňajú ako čerstvo vypraté mať týmito ekologickými spôsobmi nebudete. Myslím, že toto je o zvyku a o prioritách. Nič však nepokazíte tým, keď do bubna, predtým ako zapnete pranie, nakvapkáte pár kvapiek silice. Okrem vône dezinfikuje. Niektoré v prádle ostávajú viac, niektoré menej, s tým treba poexperimentovať. Môžu byť fajn aj vonné oleje, ktoré nie sú úplneprírodný produkt, a určite neodporúčam na citlivú pokožku, ak však prechádzate na tieto eko spôsoby, môže to byť cesta.
Sóda bikarbóna: na biele prádlo som našla sódu bikarbónu. Buď nasypať do prania, alebo nechať pred praním na noc namáčané v roztoku sódy.
Snehobiele záclony: 10l vody, 3 PL soli alebo sódy bikarbóny, nechať na noc namáčať, vypláchať, vyprať. Ak sú moc zašednuté: 10l vody, 1/2kg sódy.
♦ SUŠENIE ♦
Prádlo necháme vyžmýkať v práčke (jemnejšie látky = menej otáčok) a vyberieme čo najskôr. Keď zabudneme, riskujeme stuchnutie oblečenia (moja nočná mora) a aj práčky. Oblečenie sa najlepšie vysuší na čerstvom vzduchu, slnečné svetlo dokáže vraj aj dezinfikovať, ale dajte pozor na "letné poludňajšie a čierne tričká" - farba môže vybledúť.
Ak musíme sušiť vnútri, radšej perieme menšie dávky, aby sme ich mali kde dobre rozprestrieť.
Tip: do rozprašovača zarobíme s vodou pár kvapiek silice a prádlo jemne postriekame. Silica ho rozvonia a dezinfikuje. Pozor na farbu silice, aby nám z dobrého úmyslu neostali škvrny.
♦ ÚDRŽBA PRÁČKY ♦
Práčky sú super vec, mali by sme si ich patrične vážiť a starať sa o ne.
Po praní necháme práčku vetrať aspoň 2h.
Ocot do prania znižuje zavápňovanie.
Občas treba niektoré časti aj poumývať, najmä tesnenie, priehradky na prach a aviváž.
Čistíme filter.
Nie často (aj podľa frekvencie prania a tvrdosti vody) ale pravidelne práčku prečisťujeme - do bubna dáme handru, nalejeme hodne octu (max 1l) alebo kyselinu citrónovú a dáme prať na 90°.
Možno tomuto typu prania budete musieť venovať trochu času. Pranie komerčnými prostriedkami je určite rýchlejšie. Ak vám však trochu záleží na našom životnom prostredí, určite si na to čas nájdite. Je to naozaj veľký rozdiel. Okrem prírody to ocení aj vaša peňaženka.
