Machuľa bola na Spiši a páčilo sa nám...
Spojili sme príjemné s užitočným a okrem trhovníčenia na Čingove sme strávili krásny čas v Slovenskom raji a v Kežmarku.
Výlet nám začal už v piatok cestovaním do Svitu, kde nám Voloďovci poskytli prístrešie a samé dobroty. V sobotu ráno sme sa dokázali pomerne skoro domotkať do nášho cieľa v raji. Vyštartovali sme z Piecok nádherným kamenistým potokom.
Počasie bolo napriek predpovediam perfektné, dobre sme sa bavili a furt sme dačo jedli. Potom sme si rubli skratku a ako to už býva, stratili sme sa v raji. Dali sme si prestávku a kým Rony dofajčila, Voloďa našiel cestu ako ďalej. Takže panika dlho netrvala, ale za to adrenalín nás neopustil, lebo stará cesta potokom bola šmykľavá ako sklo. Ale zvládli sme to a odmenou nám bola prestávka medzi borovicami s výhľadom na skalné útesy Piecok. Videli sme naživo kamzíka a ukázal sa aj krkavec.
Krásnu túru sme zakončili s kávou a pivom na parkovisku a snažili sme sa nezaspať. Rozhodli sme sa vidieť okrem prírody aj nejaké mesto zo Spiša a vybrali sme Kežmarok. Nikto neľutoval, mesto je starobylé a architektúra kostolov a hradu sa nám veľmi páčila. Dojem kazil iba fakt, že všetko bolo zatvorené. Tak sme si pofrflali na Slovensko ako kašle na turistov a svojou návštevou sme išli spraviť rozruh do Kežmarskej reštaurácie.
Unavení ale príjemne vyžití sme sa vrátili do Svitu a strávili večer s kamarátkou Monikou, ktorá za nami prišla aj na Spišské handmade trhy a spravila nám maľované tetovania. Hotel Čingov nás privítal výbornou atmosférou, vôňou jedla a prekvapivo dobrým vkusom na muziku. Komornú atmosféru trhu využili aj návštevníci, ktorí sa rozhodli stráviť nedeľu s handmadom. Od Rony ste si mohli kúpiť nové balzamy na pery alebo krásne vystavené drôtené náušnice. Ja som dala nálepky na korenie konečne do diára, nech sa v tom dá listovať a pomohlo to. Lenka pridala nové vône mydiel a Voloďa prispel drevenou sponou do vlasov, náhrdelníkom a náušnicami. Náš stánok ste mohli nájsť pod obrovským smrekom, ktorý nám dal okrem chládku aj výborné zázemie pre nás piatich, Voloďových rodičov a nášho najväčšieho fanúšika Tomáša. Keď sa mu dá, príde nás pozrieť na trhy, za čo si vyslúžil prísľub prvého machuliackeho trička.
O tretej poobede nás zastihol predpovedaný dážď, tak sme stánok zabalili a išli sme ešte na krátku návštevu do Spišskej Novej Vsi. Trochu sme to tam poobzerali, dačo sme zase zjedli a dovalili sa opäť do Svitu. Cesta domov do Zvolena bola ešte dlhá, ale s našim šoférom Gergejom ako vždy výborná.
