Zhodou okolností v piatok 14.10. nemohol ísť ani Gergej (zahltený prácou), ani Voloďa (tesajúci nový hradný most). Ale keďže sme sa už sľúbili Palinovi kastelánovi z Uhrovského hradu, ktorý nás na túto akciu zavolal, zbalili sme svoje saky-paky a v zostave Darinka - Lenka - Rony sme v piatok vyrazili.
Celý deň bol veľmi humorný, dokázali sme sa zabaviť aj bez našich chlapov. V autobuse sme rozoberali jedlo, po príchode do Bánovciec nad Bebravou sme boli hladné ako vlčice, ale keďže náš prestup trval asi 4 minúty, zhodnotili sme, že sa najeme až v Uhrovci. Na stanici sme sa míňali s Voloďom, ktorý došiel ošumelý z hradu kúpiť náhradnú reťaz do píly. V Uhrovci sme na odporúčanie vyhľadali reštauráciu La Maňana a ostali sme príjemné prekvapené, aj interiérom, aj jedlom, aj servisom. Zážitok bol dokonca tak silný, až sme trochu pozabudli, kedy začína akcia. Netrpezlivý Palino nám už volal..
V kultúrnom dome v Uhrovci už boli niektorí remeselníci rozložení, niektorí eštelen prichádzali. Miesto na nás už čakalo vo vstupnej hale, my konkrétne sme boli za šatňovým pultom, hneď vedľa uja kožiara Gerbela. Hlavný program sa odohrával v sieni kulturáku - folklórne tance, udeľovanie cien, spevokol. My, remeselníci, sme boli so svojimi ukážkami iba takým doplnkom programu. Nešli sme preto ani vychystané v plnej paráde - jednak kvôli ceste autobusom (nuž, zleniveli sme) a tiež sme išli na akciu s tým, že trvá od 15.00 do 18.00. Realita bola síce iná, ale ani to nám neprekazilo vydarený deň. Na mieste nás našiel aj Voloďa, ktorý s nami nakoniec pobudol až dokonca, ale len ako morálna podpora, nepredvádzal nič.
No a my sme sa rozložili: Lenka vytiahla hlinu a začala modelovať zvieratká. Zapatlané ruky a odrobinky po zemi nesmeli chýbať. Darinka vo svojom krajčírskom ohoze vytiahla staré plátno a začala merať a strihať a zošívať - pripravovať materiál na svoje voňavé vrecúška. Veľa paní sa pri nej pristavovalo, ocenili kvalitu plátna a aj si pospomínali na svoje staré mamy. Ja som so sebou priniesla môj drotársky vercajch a začala som pliesť misku. Ľudia sa tiež pristavovali, prizerali. Drôty som mal obtočené aj okolo klobúka a veľkou mužskou ľanovou košeľou som sa snažila budiť dojem starého drotára. Nie všetci mi skočili na lep, našli sa takí, ktorí dohovárali, že to je chlapské remeslo.
Vonku sa zotmelo a akcia gradovala, ľudia sa poväčšine zdržovali v sále. Niet sa čomu čudovať, program robili naozaj majstri muzikanti. A pochváliť musíme aj všetkých tanečníkov a tanečnice. Okolo ôsmej večer sa k nám dostala informácia, že sa niekde v priestore odohráva recepcia, tak sme sa samozrejme boli pozrieť. A nielen to..
Okolo deviatej sme už pobalili, i keď akcia sa ku koncu určite nechýlila. Ale nám išiel posledný autobus, tak sme sa rozlúčili so známymi a pobrali na zastávku. Tu sme sa rozlúčili s Darinkou, ktorá odchádzala spolu s Voloďom hore na hrad. Ja s Lenkou sme sadli do busu, trochu pretrpeli studenú cestu domov a na zvolenskej stanici nasadli Gergejovi do vyhriateho auta a potom šup do postelí :)
