ROZŠÍRENÉ VYHĽADÁVANIE

Bojnický letný slnovrat

18. 06. 2016
fotka Bojnický letný slnovrat

Jednej peknej júnovej soboty Machuľa zavítala do rozprávkových Bojníc. Veľmi sme sa tešili, veď kto by nemal rád Bojnice. A to sme ešte ani netušili aká super akcia nás tu čaká. Keďže sme po dlhom čase išli celá zostava a Gergejovo auto má kapacitu len 5 kusov (kufor bol tiež plný), Darinka s Voloďom sa podujali ísť autobusom. Stretli sme sa v Bojniciach na "pľaci", na Hurbanovom námestí, kde už boli rozostavené pekné drevené stánky od mesta. Našli sme si svoj a šup, vybaliť, naaranžovať ako tak tú našu zmesku ručnej práce.


Na trhu sme stretli aj našich kamarátov zo Zaježovej - Chava a Katku alias Z lásky k drevu a Verunku z Ateliéru Dubina. Program začal tiež hneď z rána, išlo o všakovaké vystúpenia, o prezentáciu čo všetko sa deje a robí v Hornonitrianskom regióne. Hudobne nám síce až tak nešmakli, ale obdivovali sme šikovnosť a odvahu detí a mládeže. Program pokračoval, ľudia sa zbiehali, prechádzali, pristavovali. Už tradične boli niektorí pohostení medovinou z Gergejových rohov.

Veľa ľudí zaujímali postupy výroby, s radosťou sme sa s nimi zarozprávali a zasvätili ich do tajov toho-ktorého remesla. Okolo obeda sme dostali od organizátorov stolík navyše a tak sme vytiahli inštrumenty, aby sme aj prakticky mohli návštevníkom ukázať, čomu sa to teda venujeme. A tak sme sa pustili do práce - Voloďa dobrusoval drevíčko, z ktorého na mieste vznikla krásna spona do vlasov, Gergej opracovával kravské rohy, orezával povrchovú drsnú vrstvu, aby ich mohol ďalej brúsiť a leštiť, prípadne frézovať. A ja som vyrábala z drôtu malé jedno vešiačiky. Naša práca, pre nás už rutinná, mala u ľudí veľký úspech. Kopec z nich sa pristavilo, alebo len tak pozerali, vysvetľovali deťom čo to ujo robí s tým rohom, alebo sa sami pýtali, čo to majstrujeme. Musím spomenúť ale, okrem nás bol za stolíkom aj obrovský pútač, čo sa teda mne z pohľadu vegetariána moc nezdá, ale ohlasy svedčia jednoznačne za - veľkú štangľu domácej slaniny a klobásku. Tieto spolu s medovinou občas premenili náš pracovný stôl na bufet. Tu mi nedá nespomenúť ešte ďalší náš bufet, ktorý vznikol tiež len zhodou príjemných náhod, a tak sa Darinkin starožitný kufor zmenil na stolček prestri sa. alebo kufrík prestri sa?
Ako sa zvečerievalo, aj program nadobudol iný charakter. Predsa sme na slávnosti Bojnický letný slnovrat, pár dní pred reálnym slnovratom, tak ako by to bolo bez starých zvykov, spevu a ohňa?? Krásne devy s kvetovými vencami okolo hlavy predvádzali staré tance našich predkov a ich zvyky, ktoré robievali každoročne okolo letného slnovratu a najmä počas svätojánskej noci. Návštevníci sa mohli poučiť veľa o bylinkách, starých poverách a obradoch. Niektoré sa zachovali ešte aj dnes, možno im už ani neprikladáme túto spojitosť.
Akcia sa niesla celkovo vo veľmi príjemnej atmosfére, až rodinnej, za čo vďačíme aj organizátorom, najmä Maťke, ale aj ostatným, s ktorými sme sa počas trhu skamarátili. Medzi vychytávky dňa jednoznačne patrila tombola, v ktorej Gergej s Lenkou s dvoma zakúpenými lístkami vyhrali dve ceny, Gergej zrovna tú čo aj chcel! Magický ten slnovratový čas. A tak sa vytešoval a ešte stále vytešuje z leteckých fotiek regiónu knižne spracovaných.
Keď už začalo ubúdať svetla aj účastníkov trhu, Darinka zhodnotila, že je čas sa dobre navečerať. Všetci sme to s radosťou prijali, bol to naozaj plný a krásny, no aj trochu vyčerpávajúci deň. I keď už sadla tma, naše veci sme stále nechali rozložené v stánku. Z pracovného stolíka sme zhrnuli piliny, Darinka prestrela obrus, zapálili sa sviečky a rozložilo všetko jedlo čo bolo aj pribudlo do čarovného kufríka. Zasadli sme za stôl ... romantika ako vyšitá ... až na svätojánsky sprievod všetkých ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na zapaľovanie Jánskych ohňov prechádzajúci z každej strany okolo nášho večerného zátišia... :D Malo to aj tak svoje čaro, čo zhodnotili aj organizátori, ktorí po skončení akcie prišli zakvasiť ku nám. Dobre sme sa porozprávali o akciách, o snahe robiť akcie, o kultúre. Naše veci sme začali pratať do auta úplne poslední, až keď chlapci začali rozoberať stánky, no a keďže sme s akčnými Bojničanmi našli spoločnú reč, išli sme si ešte sadnúť na vínko do neďalekého a vraj aj najlepšieho podniku v Bojniciach Coffee Place. Unavení, no veselí a spokojní sme zasadli a zaspali Gergejovi do auta, týmto mu ďakujeme za obetavosť a triezvu hlavu. Ďakujeme aj organizátorom Maťke, Mišovi, Dušanovi aj ostatným za super akciu, určite sme neboli v Bojniciach poslendý krát.