ROZŠÍRENÉ VYHĽADÁVANIE
Odevná služba Nehera, Odevné závody Trenčín, Ozeta, Ozeta Neo a opäť Nehera..

Staré textilné značky III.

23. 02. 2016

Pri hľadaní informácií o odevnom závode Ozeta ma zaujal český podnikateľ Ján Nehera, ktorý položil jej základy. Bol jedným z najtalentovanejších československých podnikateľov prvej polovice 20. Storočia. Priekupníckym prístupom v maloobchode a pokrokovými metódami sa dokázal presadiť až na troch svetadieloch, kde postupne od roku 1931 do roku 1939 vybudoval viac ako 130 maloobchodných predajní a niekoľko desiatok obchodných zastúpení a závodov. Jeho textilná tradícia má však korene v Prostějove.

Jeho otec bol miestny krajčír a keďže Jana Neheru lákalo vlastné podnikanie založili spolu s otcom a dvoma spoločníkmi v roku 1923 prvý podnik s názvom Nehera a spol. Neskôr však založili vlastný rodinný podnik, kde vyrábali pánsku a detskú konfekciu, ktorú ďalej predávali obchodníkom. Firma sídlila v Prostějove a mala na začiatku 9 stálych zamestnancov a 50 domácich krajčírov. Okolo roku 1929 sa však Nehera začal zaoberať myšlienkou predaja konfekcie vo vlastných predajniach. Inšpiroval sa Baťovým podnikaním a prevzal i jeho ceny končiace deviatkou.

V roku 1931 už otváral svoju prvú predajňu na Václavskom námestí s reklamným sloganom „od výrobce přímo ke spotřebiteli“. Podľa archívnych dokumentov sa obrat predajne vyšplhal až na 100 000 Kč denne. Bol jeden z mála podnikateľov, ktorý v období hospodárskej krízy na začiatku 30. rokov dokázal nielen prosperovať ale aj rozšíriť svoje služby. A to vďaka vlastným továrňam a vlastným predajniam.

Veľkú pozornosť venoval Nehera práve propagácii a rozširovaní svojich služieb. Okrem predaja dámskej, pánskej a detskej konfekcie, začala firma poskytovať aj úpravu odevov svojich zákazníkov. Za príplatok 10% k cene poskytoval aj šitie odevov na mieru. V jeho obchodoch sa ponúkali aj služby verejnej žehliarne. Vo väčších mestách dokonca boli aj mobilné žehliarne, ktoré parkovali pred futbalovými štadiónmi.

 

V roku 1939 sa začína história OZETY, ktorú založil v Trenčíne s názvom Odevná služba Nehera. Mesto Trenčín si vybral kvôli dobrej polohe na moravsko-slovenskom pohraničí a pre dobré spojenie s hlavným podnikom rodinnej firmy v Prostějove. Vo februári 1940 začala firma so svojou výrobou 200 nohavíc denne, ktoré šilo 33 zamestnancov. O dva mesiace sa už začali vyrábať aj športové odevy a pánske saká.

Ešte v prvom roku svojej existencie firma Nehera začala stavať vlastný závod, aby mohol zjednotiť všetky svoje prevádzky sídliace v prenajatých priestoroch v rôznych častiach mesta. V roku 1944 mala spoločnosť na Slovensku už 80 predajní. V Trenčíne postavil internát pre 200 mladých zamestnancov a mali aj vlastné učilište, v ktorom vyštudovalo aj veľa neskorších riaditeľov odevných textilných spoločností v celom Československu. Dobre spracovaný článok o tom, aký bol Nehera ako človeka a podnikateľ, si môžete prečítať na www.nastrencin.sme.sk

Počas druhej svetovej vojny vyrábala firma Nehera aj strojové súčiastky, stolárske výrobky, spracovávala kože a kožušiny a vyrábala plsť a klobúky. V roku 1945 bol závod zapálený ustupujúcim fašistickým vojskom. Po troch týždňoch rekonštrukčných prác sa opäť začalo s výrobou. V októbri 1945 bol však podnik vďaka Benešovmu dekrétu znárodnený a začlenený do národného podniku Slovena v Žiline. Nehera sa preto rozhodol emigrovať do Maroka. 

 

V 47 rokoch začínal v cudzine znovu a takmer od nuly. Firemnú predajňu v Casablanke totiž našiel vykradnutú a zpustošenú. Nechcel sa ale vzdať. Požičal si peniaze, nakúpil vybavenie a opäť spustil výrobu. Čoskoro  taktiež dokázal otvoriť šesť filiálok v ďalších marockých mestách. Nestrácal pritom ani záujem o život v rodnej vlasti. Stal se aktívnym členom Rady slobodného Československa a sokolskej jednoty. Začiatkom 50-tych rokov ho ale začala trápiť choroba obličiek. S chorobou žil štyři roky, ktoré plne venoval práci. Aj v Maroku sa však nakoniec musel zmieriť so znárodnením svojej firmy. Zomrel na Veľkú Noc roku 1958.

V roku 1948 vznikol nový podnik Odeva, odevné závody Trenčín, ktorého súčasťou sa stalo aj 22 dovtedajších súkromných odevných firiem a medzi nimi aj bývala firma Nehera. Z Odevy sa o dva roky vyčlenili dva podniky – Makyta Púchov a Odevné závody Prešov. Odeva sa v roku 1949 rozšírila o novomestské Odevné závody, ktoré vyrábali do zahraničia. V Hlohovci sa šili pánske a dámske plášte, v Skalici zase pánska konfekcia. Vetrovky a menčestrové nohavice produkovali Topoľčany. (Odtiaľ bude zrejme aj otcova vetrovka, ktorú mi bolo ľúto rozstrihať, pretože bola z perfektného, kvalitného a príjemného materiálu. Visačka z nej je úvodným obrázkom tohto blogu:-). Najmladší závod pribudol v 1965 v dnešnej Tornali.

V roku 1980 závod Odeva zamestnáva vyše 7000 ľudí a vyváža svoje odevy do Sovietskeho zväzu, NDR, Švédska, Nórska, Dánska, Belgicka, Anglicka, Holandska, Švajčiarska, Rakúska, Talianska, Kanady, USA, Iraku a Kuvajtu. Hodnota exportu predstavovala 400 miliónov Kč, z ktorých polovica putovala do Sovietskeho zväzu. Závod Odeva však slúži ako „výkladná skriňa“ komunistickej nomenklatúry a jej pracovníci majú komplexnú lekársku starostlivosť priamo v závodoch. Do výroby sa začína zavádzať poloautomatizácia šitia a automatizácia strihania látok.

Po páde socializmu sa spoločnosť mení z národného podniku na štátny podnik. V roku 1990 sa stal podnik jednou z prvých dvoch slovenských akciových spoločností s názvom Ozeta. V tom období uzavrelo vedenie podniku zmluvu s firmou Marzotto, ktorá mu zaručila odbyt výrobkov. Po kupónovej privatizácii v decembri 2002 nastala radikálna zmena. Banky, aby neprišli o svoje financie, vyhlásili konkurz. Vlastníkom Ozety sa stala spoločnost Maxitex. Zmena nastala i v názve firmy - Ozeta Neo. Od 1. novembra 2003 sa stala členom investičnej a finančnej skupiny Penta, výroba sa nedala porovnať s rokmi prosperity. Po zatvorení závodov v Trenčíne a Skalici sa výroba pánskych oblekov, dámskej konfekcie, plášťov a oblečenia na voľný čas presúva do  závodov v Topoľčanoch a Tornali. V auguste 2007 Ozeta Neo zatvára svoj posledný závod v Tornali a tým svoju existenciu končí.

Svoju novú éru začala OZETA v marci 2012 s cieľom etablovať sa na trhu a skĺbiť výrobný závod s predajnou sieťou. V priebehu roka bolo do tohto cieľa investovaných viac ako milión eur. Výsledkom boli nové značkové predajne v obchodných centrách, v dôsledku čoho sa OZETA stala najväčšou maloobchodnou sieťou svojho druhu na Slovensku. Vytvorili sa nové pracovné miesta, maloobchod a výrobný závod aktuálne zamestnáva 450 zamestnancov. K dnešnému dňu značka ponúka svoj kvalitný sortiment v sieti vlastných predajní. Ich počet naďalej dynamicky rastie aj vďaka spolupráci s partnermi na báze franchisingových licencií. Po návšteve ich stránky odceňujem ich fashion blog, kde nájdete rady ako správne nosiť kravatu, motýlika, ako by vám malo správne sedieť sako alebo ponožky. Myslím že sú to milé rady ako byť na dôležitej udalosti dobre oblečený a to nielen vďaka drahému odevu.

 

Pred pár dňami som však narazila na zaujímavý článok v online novinách Sóda od O2. V roku 2014 sa totiž zrodila nová luxusná značka NEHERA, ktorá sa šije na Slovensku. Má francúzskeho dizajnéra a slovenskú výkonnú riaditeľku. Značka bola zaregistrovaná už v roku 1998 Ladislavom Zdútom. Je to majiteľ a šéf reklamnej agentúry Jandl, ktorého myšlienkou bolo nadviazať na niekdajší obchodný úspech Nehery. Zaujalo ho, že koncept obchodov bol podobný tomu dnešnému. Fascinovaný biznis modelom si šéf vtedy ešte len začínajúcej reklamky Jandl dal zaregistrovať značku Nehera. Na Slovensku bola voľná, v Česku musel pár rokov počkať, kým vyprší registrácia istej eseročky. Najskôr spolupracoval najskôr so slovenskými módnymi návrhármi, no zakrátko dospel k názoru, že iba touto cestou sa v globálnej konkurencii nepresadí. A tak sa obzeral po ľuďoch zvonku. „Vedome sa snažíme živiť medzinárodný prvok. Najlepšie podhubie kreativity je rôznorodosť,“ hovorí.

 

Dnes je kreatívnym riaditeľom Samuel Drira, ktorý v minulosti spolupracoval s luxusnými ateliérmi ako Hermés, The Row či Hugo Boss. Záujem francúzskeho dizajnéra vyšiel z nadšenia a možnosti vytvoriť takúto značku v regióne, kde podobný brand neexistuje. Celý rozhovor s výkonnou riaditeľkou Bibianou Zdútovou, kde vysvetľuje princípy a fungovanie značky Nehera si môžete prečítať na www.zena.pravda.sk

Kúsky obdivované na parížskom móle vznikajú napríklad aj v Bratislave, Trenčíne, Žiline, Ružomberku, Prostějove, či Partizánskom. NEHERA má v súčasnosti viac ako 40 odberateľov na štyroch kontinentoch. Najobľúbenejšia je značka v Japonsku, Kórei a Číne, ale nájdete ju aj vo vybraných predajniach v Melbourne, Seoule, Osake, New Yorku či v Londýne.

 

 

Zakaždým keď si myslím, že už mám tento blog dopísaný, natrafím na ďalšiu firmu ktorej história sem zapadá. Tentokrát je to Odeva. Skutočne ešte existuje a to v Lipanoch. Aj táto stará značka ma moderný web a dokonca aj jej anglickú verziu. Takže stále žije ďalšia textilná farika na Slovensku. Vyrábajú uniformy pre Železničnú spoločnosť, Hasičov, Colnú správu, Poštu, Štátne lesy a policajtov a to nielen pre Slovensko ale aj do zahraničia. Zoznam svetových značiek, pre ktorých Odeva niečo šila ma však udivil, lebo je dlhočízny. Napíšem zopár uvedených ako prvých: Pull Palzilieri, Lacoste, High Generation, Marina Yachting, Henry Cotton´s, Calvin Clain, Merit, Piatteli.... módny fajnšmekri si môžu prečítať celý zoznam TU.

 

autor: Darinka