Ráno sme vyštartovali, síce nie všetci, ale za to v dobrej nálade. Gergej nás odviezol, ale musel ísť naspäť skolený chorobou a dlhým pracovným predošlým dňom. Darinka ostala ráno tiež chorá v posteli. A tak sme šli Lenka, Voloďa a Rony. Po počiatočných chaosoch na námestí pri vykladaní stánku, keď sme zistili čo všetko sme zabudli, sme sa konečne rozložili a naraňajkovali.
Slniečko svietilo a ľudia sa začali sypať. Na Štiavnickom šikmom Trojičnom námestí sme mali rezervovaný stánok celkom navrchu s príjemnými susedmi, Amanitou so šitými oblečkami pre detičky a šikovným chlapíkom, ktorý dokáže z dreva vyrobiť aj nemožné. Len už neviem aké je jeho méno. Ľudia chodili, obdivovali naše veci, občas dačo kúpili, pýtali sa, srandovali..naozaj príjemný deň. Našli sme stánok s medovinou celkom blízko nás, tak aj nám bolo veselo a našu veselosť sme rozdávali aj všetkým naokolo.
Počas celej akcie sa konali na pódiu rôzne predstavenia, šermiarov, dobových bojov a hudby; účinkujúci občas pobehovali aj v dave ľudí a v rôznych prezlečkoch nás zabávali, napríklad duo na chodúliach s horiacim klobúkom a obrovským kladivom. Počasie sa držalo, i keď sa podchvíľou zmrákalo, ale všetci sme asi zapojili telepatické schopnosti a búrku sme odohnali preč, takže bolo celý deň príjemne. Poobede nás prišli navštíviť aj naši kamaráti, ktorí prišli na výlet do Štiavnice (veď je leto) a tiež podporiť nás. A tak sa náš stánok stále hemžil rôznymi ľuďmi. Niektorí mali zážitok z pitia medoviny z rohu, a tí, ktorí nás ešte nezažili na trhu mali zážitok aj z našich prác. Ku večeru sa vrátil oddýchnutý Gergej, už aj s Darinkou, takže sme mali posilu a ešte lepšiu náladu.
Pomaly sa začalo aj stmievať, trhovníci začali baliť no a my, ako sa už stáva zvykom, sme odchádzali zo stánku medzi poslednými. Celý deň bol plný dobrej nálady, smiechu a zaujímavých ľudí, ktorých sme tu postretali, aj známych aj neznámych. Najväčší zážitok sme mali asi z dua WooDoo, ktorí sa venujú výrobe štýlových drevených motýlikov. Na záver sme sa s nimi zakecali u nás v stánku, o remesele, o predaji, a padli aj rôzne nepublikovateľné vtipné historky zo života. Keď už naozaj sadla tma, zhodnotili sme aj my, že je čas odísť, respektíve zbaliť a podísť nižšie, kde sa začal odohrávať živý šach, ktorý sme všetci chceli vidieť. I keď sme všetci nevideli priamo na šachovnicu, len na obrazovku, aj tak sme mali veľký zážitok z bitiek živých figúrok.
Šach skončil, a aj náš čas v Štiavnici sa naplnil. Unavení, ale spokojní z príjemnej a veselej akcie sme nasadli Gergejovi do auta a vysadli na našom dvore vo Zvolene. V Štiavnici sme určite neboli posledný krát...
